Pred 58 rokmi sa začala jedna z najvýznamnejších a najtragickejších udalostí moderných dejín Československa. V noci z 20. na 21. augusta 1968 prekročili hranice krajiny vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy vedené Sovietskym zväzom. Ich cieľom bolo zastaviť reformy Pražskej jari.
V Československu sa v tom čase presadzovali zmeny, ktoré mali priniesť väčšiu slobodu prejavu a zmierniť cenzúru. Reformné vedenie na čele s Alexandrom Dubčekom chcelo vytvoriť takzvaný „socializmus s ľudskou tvárou“. Sovietsky zväz sa však obával, že tieto zmeny oslabia jeho vplyv v Československu aj v ďalších krajinách východného bloku.
Do krajiny následne vstúpili státisíce vojakov a tisíce tankov. Ľudia v uliciach proti okupácii protestovali a snažili sa vojakom vysvetľovať, že ich krajina žiadnu vojenskú pomoc nežiada. V Bratislave sa protestovalo napríklad pred budovou Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. Streľba voči demonštrantom si tam vyžiadala obete.
Podľa historických výskumov zahynulo na Slovensku v súvislosti s vojenskou inváziou od 21. augusta do konca roka 1968 celkovo 37 ľudí. Mnohí ďalší boli zranení.
Invázia znamenala koniec Pražskej jari. Nasledovalo obdobie normalizácie, počas ktorého boli opäť výrazne obmedzené občianske slobody a ľudia, ktorí nesúhlasili s režimom, mohli prísť o prácu alebo čeliť ďalším postihom.
Aj dnes, po 58 rokoch, si Slovensko a Česko túto udalosť pripomínajú. Spomienkové podujatia sa konajú na viacerých miestach a pozornosť sa venuje najmä ľuďom, ktorí počas okupácie prišli o život.
